Jdi na obsah Jdi na menu
 


Ako písať seminárne a záverečné práce

6. 10. 2009

Ako písať seminárne a záverečné práce

 

Katolícka Univerzita – Ružomberok
Teologická fakulta – Košice


Ako písať seminárne a záverečné práce


Košice 2007



Pre vnútornú potrebu Teologickej fakulty v Košiciach zostavili
Jozef Jurko, Dominik Macák a Jozef Pekár


Úvod

Táto príručka je vytvorená ako pomôcka pre študentov Teologickej fakulty
v Košiciach pri písaní záverečných a kvalifikačných prác. Je zostavená z týchto
materiálov:

DOLINSKÝ, J. - CENIGOVÁ, R.: Metodológia. Bratislava 1999.
FABIAN, A.: Diplomový seminár. Košice 2005.
KATUŠČÁK, D.: Ako písať. Nitra : Enigma 2004.
MEŠKO, D. - KATUŠČÁK, D., a i.: Akademická príručka. Martin : Osveta 2004.
TOKÁROVÁ, A. -LUKÁČ, M., BALOGOVÁ, B.: Pokyny na vypracovanie seminárnej,
ročníkovej a diplomovej práce v študijných odboroch sociálna práca a
andragogika. Prešov 2005.

Po prekonzultovaní pedagógmi -školiteľmi a oponentami kvalifikačných
a záverečných prác na Teologickej fakulte v Košiciach Katolíckej univerzity v
Ružomberku budú dekanom predložené normy na ich uplatnenie v praxi. Tieto
poznámky a výťahy zatiaľ poslúžia na orientáciu a semestrálnych znalostí k
predmetu Diplomový seminár a Ročníková práca.


1 Písanie práce

Povinnou súčasťou štúdia podľa príslušného vysokoškolského študijného
programu je aj záverečná práca (bakalárska, diplomová, dizertačná). Táto príručka
má študentom pomôcť ako toto záverečné dielo spracovať a akými normami sa
riadiť pri jej písaní a štylizovaní. Ide v nej predovšetkým o zjednotenie značne
rozkolísanej praxe úpravy písomných prác a podnietiť autorov, posudzovateľov,
aby zlepšovali formálnu stránku práce a ujednotili úpravu, dizajn a vzhľad
písomných prác.

1.1 Charakter písomnej práce
Každá písomná práca má určité obsahové atribúty, podľa ktorých môžeme
hovoriť o rôznych úrovniach jej pôvodnosti. Preto ich možno rozdeliť z hľadiska
pôvodnosti na vedecké a odborné články, školské, záverečné a kvalifikačné práce.

Bakalárske a diplomové práce môžu mať prvky pôvodnosti, sumarizácie i
kompilácie. Miera pôvodnosti je v nich spravidla nižšia. Bakalárske a diplomové
práce sú skôr prehľadové a môžu vychádzať viac z rôznych primárnych a
sekundárnych zdrojov ako z vlastného bádania, výskumu, experimentov a pod.,
ktoré sa uplatňujú vo vedeckých článkoch a záverečných dizertačných alebo
habilitačných prác.

V súčasnosti má autor k dispozícii obrovské informačné bohatstvo, množstvo
informačných prameňov dostupných prostredníctvom databázových knižničných
systémov a počítačových sietí. Ak uskutoční dostatočne hlboký a systematický
informačný prieskum zameraný na určitú tému, môže získať dostatok kvalitných
informácií a štúdiom týchto prameňov dospieť k novým poznatkom, vidieť veci z
nového, pôvodného pohľadu, ktorý sa doteraz neobjavil v nijakej práci zameranej
na danú tému.

1.2 Prípravná fáza
Pred písaním každej práce by si mal autor ujasniť, čo je jej zmyslom a komu
je určená (širokej verejnosti, odbornej verejnosti, špecializovaným vedcom,
študentom a pod.).

Ak má byť písomná práca dobrá, jej prípravu a vypracovanie si musí
autor zorganizovať. Aktivity spojené s prípravou práce prechádzajú určitými
nevyhnutnými etapami (krokmi). Špecifikom niektorých prác (napr. záverečné,
diplomové, dizertačné práce) z pracovísk univerzitného typu je to, že ich príprava
prebieha pod vedením, tútorovaním školiteľov, konzultantov. Etapy a kroky


prípravy a vlastného spracovania písomnej práce nemajú „normovaný” charakter,
ide skôr o odporúčania, organizačného charakteru.

Etapy práce Obsah Poznámky
1 Voľba témy a stratégia prípravy
Časový plán Vytvorenie harmonogramu, konzultácie, individuálny študijný a vedecký program,
diplomový seminár
Voľba témy Možnosti: vypísaná téma, písomné zadanie, vlastný predmet záujmu
Zvažujeme: zvládnuteľnosť, dostupnosť informácií, jazyk zdrojov, možnosť výskumu,
zaujímavosť, široká téma, technická náročnosť, ordinárnosť, problémovosť. Pracovný
názov. Predbežná biografia.
Tému si zvolíme definitívne po zhodnotení témy a našich možností z viacerých
hľadísk, po predbežnom prieskume a konzultáciách. Konzultácie so školiteľom!
Príprava na informačný
prieskum
Pracovná osnova práce. Hlavnú tému a podtémy, problémy ktoré s témou súvisia si
„preložíme“ do pojmov a termínov, mien, kľúčových slov, názvov, faktov, pomocou
ktorých budeme robiť informačný prieskum. Používame príručkovú literatúru,
terminologické slovníky, tezaury a pod. Knižnice, profilové Informačné pracoviská a
systémy, Internet. Konzultácie. Diplomový seminár. Školenia.
2. Informačnýprieskum
Bibliografický prieskum Hľadáme dokumenty, ktoré súvisia s našou témou bez ohradu na miesto uloženia;
databázy, Internet, slovenská národná bibliografia, špeciálne informačné zdroje.
Konzultácie s knihovníkmi, bibliografmi, odborníkmi z výskumu a praxe.
Knižnice Hľadáme a vypožičiame si dostupné dokumenty. Elektronické katalógy OPAC, WWW.
Získavame primárne dokumenty a pramene. Konzultácie.
3. Spracovanie výsledkov
Štúdium Podrobne sa zoznámime s obsahom dokumentov, ktoré sme získali v informačnom
prieskume, čítame, študujeme, na ďalšie spracovanie vyberáme relevantné
dokumenty a informácie. Vyžiadame si súhlas na použitie rozsiahlejších častí a
cudzích výsledkov, materiálov. Spracovanie predbežných výsledkov získaných na
preddiplomovej praxi. Školiace pracovisko. Stáže. Konzultácie.
Excerpovanie Vyhotovujeme záznamy o dokumentoch, ktoré skutočne používame, robíme výpisky,
citáty, konspekty, parafrázujeme, pridávame vlastné poznatky, postrehy, interpretácie,
poznámky. Menšie kartičky použijeme na záznamy o dokumentoch, väčšie na výpisky
a na vlastné texty. Prepájame číslami. Použitie počítača. Konzultácie. Diplomový
seminár. Školenia.
4. Výskum
Vlastná intelektuálna a organizačná práca. Ohraničenie problému, vypracovanie
hypotézy. Určenie metodiky výskumu. Ciele a úlohy výskumu. Plán výskumu, plán
pokusov, merania, výpočty. Osnova projektu. Vykonanie výskumu. Tvorba projektu.
Interpretácia, diskusia, závery, dôkazy. Zaznamenanie výsledkov výskumu, závery.
Prezentácia výsledkov. Ilustrácie, tabuľky. Konzultácie. Diplomový seminár. Školenia.
Stáže. Návšteva profilových pracovísk a odborníkov. Záznamy zo štúdia.
5. Tvorba práce
Definitívna osnova Rozvrhnutie materiálu do obsahovo súvisiacich celkov. Terminologicky správne
pomenovanie častí. Číslovanie odsekov a pododsekov. Konzultácie.
Usporiadanie materiálu Naplnenie jednotlivých častí osnovy materiálom zo štúdia a výskumu. Texty s
vlastným prínosom. Postrehy. Konzultácie.
Tvorba textu Písanie práce. Spresňovanie vzťahov, formulácií. Písanie na stroji alebo na počítači.
Ilustrácie, tabuľky, prílohy, sprievodný materiál. Kompletovanie. Úprava. Konzultácie.


6. PrípravadokumentácieZoznam bibliografických
odkazov
Kompletovanie zoznamu bibliografických odkazov prípadne aj bibliografie.
Konzultácie.
Citácie Etika a technika citovania. Úpravy, Preverenie vzťahov, odkazov. Konzultácie.
Ilustrácie, tabuľky, prílohy Formálna a obsahová stránka.
Sprievodný materiál Kompletovanie. Úprava.
7. Príprava konečnej verziepráce
Písanie čistopisu Písanie na počítači alebo zadanie na prepis. písanie na stroji. Exemplár školiteľovi.
Napísanie autoreferátu dizertácie. Predhovor. Register. Skratky. Zoznamy ilustrácií,
tabuliek.
Záverečná redakcia Zapracovanie pripomienok školiteľa. Autorské čítanie, korektúry, preverenie
správnosti číslovania strán, častí, tabuliek, ilustrácií, správnosť odkazov a citácií.
Predhovor, register, prílohy a pod. Celkový vzhľad a úprava textu. Kopírovanie.
Väzba.
8. Odovzda-
nie práce
9. Obhajoba
– prezentá-
cia práce
Písomné stanovisko k posudkom. Prezentácia.

V poslednom čase sa zdôrazňuje etický aspekt publikovania vedeckých článkov
a prác. Vo svete rešpektovaný prístup k podstate autorstva spočíva v tom, že autor
ako aj všetci spoluautori nesú plnú zodpovednosť pred samými sebou a pred
verejnosťou za svoj prínos v publikácii vrátane ich účasti na plánovaní koncepcie
práce a jasnosti príslušnej časti práce.

Jednotlivé fázy prípravy prác má autor práce konzultovať alebo odovzdať
na pripomienkovanie svojmu školiteľovi alebo konzultantovi písomnej alebo
elektronickej forme. Dnešné technológie umožňujú úplne plynulú elektronickú
komunikáciu zúčastnených strán. Autor práce si má dohodnúť druh textového
editora. Dnes výrazne prevažuje textový editor Microsoft Word.

V prípravnej fáze sa prehľadávajú informačné systémy podľa tematického
zamerania práce, skúmaných okruhov, kľúčových slov, názvoslovia a pod. K
dispozícii sú knižničné systémy a služby, najmä rešeršné, internetové zdroje a iné
databázové zdroje. Niekto uprednostňuje klasické výpisky rukou na kartičkách, iný
využíva široké spektrum možností počítača.

Postupne je potrebné si vytvoriť zostavu kľúčových slov, ktoré ohraničujú
vybraný okruh problematiky pripravovanej práce a vyššiu pravdepodobnosť
zachytenia relevantných informácií, kým človek nezíska primerané skúsenosti,
jednoducho - je potrebná trpezlivosť.

1.3 Formálna stránka prípravy a úpravy písomnej práce
Formálna stránka prípravy vyžaduje poznať niektoré zásady, ktoré sú následne
stručnej forme predložené.


1.3.1 Znaky, písmo, jazyk
Znaky sú jednotlivé písmená, medzery, interpunkčné znamienka, čísla a
symboly.

Písmo je súbor (sada) písmen, čísel, symbolov a interpunkčných znamienok s
charakteristickým vzhľadom. Vhodnými typmi písma (fonty) na napísanie práce
sú Times New Roman alebo Ariel (odporúčaný Times New Roman). V práci sa
používa len jeden font. Samozrejme, že v prípade nelatinských fontoch sa používa
len jeden grécky a jeden hebrejský či iné fonty.

Jeho veľkosť sa vyjadruje v bodoch - 10 bodov, 12 bodov, 14 bodov, pričom
sa používa v texte práce len jedna veľkosť písma, jedna veľkosť v jednotlivých
úrovniach nadpissov a jedna veľkosť v poznámkach. Priamo v texte najlepšie
použiť 12 bodové písmo a v poznámkach pod čiarou 9 bodové písmo. Veľkosť
nelatinkových fontov treba prispôsobiť okolitému textu.

Prácu písanú pre slovenské prostredie treba napísať v slovenskom jazyku.

1.3.2 Papier
Na vytlačenie hotovej práce sa používa papier formátu A4 (210x297mm). Papier
musí byť biely, nepriehľadný a hladký (nelesklý), aby umožnil bezproblémovú a
kvalitnú tlač, čítanie, kopírovanie so všetkými detailami a mikrokopírovanie.
Bežná odporúčaná gramáž papiera je 80g/m2.

Akokoľvek by to bolo lákavé, farebné listy sa na písanie ani tlačenie textu
nepoužívajú.

1.3.3 Okraje
Pri štandardnom nastavení je na písanie k dispozícii využiteľná plocha
stránky približne 15x25cm (šírka x výška). Rozpis použitia veľkosti okrajov je
nasledovný:

Okraje Horný 2,5 cm (presne 2,54) od hornej hrany listu
Dolný 2,5 cm (presne 2,54) od dolnej hrany listu
Ľavý (vnútorný) 3,0 cm (presne 3,17) od ľavej hrany listu
Pravý (vonkajší) 2,5 cm (presne 2,54) od pravej hrany listu
Záhlavie Hore 1,9 od hornej hrany listu
Päta Dole 1,9 od dolnej hrany listu

Okraje stránky sa nevyznačujú čiarou (rámčekom).

1.3.4 Normalizovaná strana
Normalizovaná strana má 30 riadkov so 60 údermi v jednom riadku (1 800
„znakov”) napísaných na písacom stroji pri riadkovaní „dva”. Jeden autorský hárok


(AH) sa skladá z 20 normovaných strán, má 36 000 znakov.

V súčastnosti sa práce odovzdávajú ako počítačový výstup, kde je niekedy
ťažké otrocky spracovať výzor, preto dôležitý je počet znakov.

1.3.5 Formát a rozsah práce
Pre písomnú prácu je predpísaný formát A4 (210 x 297 cm). Rozsah písomných
prác sa tradične uvádza počtom normalizovaných strán (60 znakov x 30 riadkov,
riadkovanie 1,5).

Do orientačného obsahu písomnej práce v stranách rátame len úvod, hlavný
text, závery, zoznam bibliografických odkazov, citácie a poznámky pod čiarou.

Do rozsahu sa nepočítajú znaky v úvodných textoch (obálka, titulný list, stránka
s errátami, abstrakt, predhovor, obsah, zoznam ilustrácií, zoznam skrátených
názvov, slovník s výkladom termínov) ani znaky textov v prílohách a v koncovej
časti (registre, curriculum vitae autora, sprievodný materiál).

Primeraný rozsah textu seminárnej práce, referátu, ročníkovej práce, bakalárskej
práce, diplomovej práce, rigoróznej práce, dizertačnej práce je nasledovný:

Typ práce Počet počítačových strán Počet znakov
Seminárna práca 3-6 5400-10800
Ročníková práca 3-9 5400-16200
Bakalárska práca 30-40 54000-72000
Diplomová práca 40-50 72000-90000
Rigorózna práca 80-120 144000-216000
Dizertačná práca 160-220 288000-396000
Habilitačná práca 120-240 216000-432000

1.3.6 Riadkovanie, veľkosť písma a odsadzovanie
Najbežnejšia veľkosť písma je 12-bodové písmo s jednobodovým
medziznakovým rozostupom (1pt).

Diplomové, dizertačné, rigorózne alebo habilitačné práce sa odporúča písať tiež
s riadkovaním 1,5 (najlepšie na dodržanie normostrany) alebo 2.

Kedysi používaná prax odsadzovania 5 úderov medzier od kraja sa nepoužíva.
Používa sa odsadenie tabulátorom o 12,5 mm.

1.3.7 Číslovanie častí, odstavcov, pododstavcov
Číslovanie častí, kapitol, odstavcov a pododstavcov písomných prác typu
bakalárska, diplomová, dizertačná, atestačná, habilitačná a podobná práca sa robí
podľa medzinárodnej normy ISO 2145, resp. STN ISO 2145:1997.

Zmyslom číslovania je sprehľadniť text a uľahčiť orientáciu čitateľa v texte.
Pedagógom, školiteľom, oponentom a členom komisie pre obhajoby umožňuje


presne odkazovať na miesta, ktoré sú predmetom diskusie, posudkov, rozpravy
alebo obhajoby.

Na číslovanie častí v hlavnom texte sa používajú len základné arabské číslice,
ktoré sa na druhej úrovni a ďalších úrovniach sa oddeľujú bodkou. Pri číslovanie
Príloh sa použijú rímske číslice.

1.3.8 Číslovanie strán
Strany vlastnej práce číslujeme nepretržite arabskými číslicami. Číslo strany
umiestňujeme v dolnej na vonkajšej strane. Takým typom písma, akým je napísaný
hlavný text.

Číslovanie sa začína na pravej, nepárnej strane prvého tlačeného alebo strojom
napísaného listu; spravidla je to lícová strana titulného listu. Titulná strana má číslo
1 (jeden), ale toto číslo sa nezobrazí - v práci sa nepíše. Rub titulného listu má číslo
2 a ani toto číslo sa nepíše. Číslujú sa len strany, na ktorých je text.

Obálka (väzba) sa do stránkovania nepočíta.
Titulný list sa počíta do stránkovania, ale číslo stránky sa na ňom
nezobrazuje.
Zadávací hárok do číslovania sa započítava, ale nečísluje
Abstrakt nečísluje sa, a zarátava sa do číslovania
Prehlásenie nečísluje sa, a zarátava sa do číslovania
Obsah čísluje sa (5. strana)
Zoznam skratiek a termínov čísluje sa
Úvod, Jadro práce, Záver číslujú sa priebežne
Bibliografia čísluje sa priebežne
Prílohy číslujú sa, použitím rímskych čísel.
Sprievodný materiál ako sú diskety, kazety, obrazy, filmy a iné nosiče a
materiály odlišného formátu, či fyzickej formy, sa do
stránkovania nepočítajú.


2 Hlavné časti práce

Záverečné, bakalárske, diplomové, dizertačné, kvalifikačné, rigorózne,
atestačné a habilitačné práce majú mať štandardnú úpravu, danú medzinárodnou
normou ISO 7144:1986.

Rozdelenie Časti v štandardnom poradí Obsah časti (orientačne)
Predná časť
Obal
Viď: Príloha č. I.
Názov univerzity a fakulty
Názov diplomovej práce
Meno a priezvisko autora
Mesto a rok
Titulný list
Viď: Príloha č. II. a č. IX.
Názov univerzity a fakulty
Názov katedry
Názov diplomovej práce a druh práce
Meno a priezvisko autora
Meno a priezvisko školiteľa s plnými titulmi
Mesto a rok
Pri seminárnych a ročníkových prácach pod školiteľa sa uvádza:
Študijný odbor a ročník
Forma štúdia
Errata (opravy) V záverečnej práci sa nenachádza
Abstrakt
Viď: Príloha č. III.
PRIEZVISKO, meno autora: Názov: Podnázov (Diplomová práca).
Oficiálny hlavný názov školy. Názov fakulty. Názov katedry; Školiteľ:
Meno a priezvisko; Obhajoba: Miesto, Rok.
Text abstraktu.
Kľúčové slová
Obsah, Viď: Príloha č. V. a X.
Zoznam skratiek a symbolov VI. a XI.
Jadro práceHlavný text
Úvod
- motív písania tejto témy,
- stanovený cieľ,
- rozdelenie práce,
- použité metódy
- a základné pramene.
Štruktúra jadra práce:
- časti
- kapitoly
- podkapitoly
- bibliografické odkazy pod čiarou
Záver:
- splnenie cieľov daných v úvode
- prínos práce - možnosť uplatnenia v praxi
- zmienka o metodologických úskaliach
- odporúčania a návrhy pre ďalší empirický a teoretický výskum


Koncová časť
Bibliografia
Viď: Príloha č. VIII. a XIII.
Pramene
Použitá literatúra: monografie, články a elektronická forma
(Relevantná – nepoužitá literatúra - len s povolením školiteľa)
Prílohy a) Doplnkové ilustrácie alebo tabuľky (grafy, diagramy, nákresy,
fotografie, schémy, mapy, faximile, plány, kópie dokumentov,
rukopisov, dokladov, ... )
b) Osobitné materiály (Špeciálne mapy, originálne fotografie,
mikroformy...)
c) Registre a sprievodný materiál.

2.1 Predná časť
Predná časť obsahuje zložky, ktoré sa v záverečnej a kvalifikačnej práci
umiestňujú v určitom danom poradí: Obal, Titulný list, Zadávací hárok, Abstrakt,
Obsah, Zoznam skratiek a symbolov. Niektoré časti sú povinné. Prelimináriá sa
stránkujú ako hlavná časť.

2.1.2 Obal
Odporúča sa, aby písomná práca (ročníková a seminárna práca je bez obalu)
mala vždy predný a zadný obal. Ak použije predný obal, je potrebné na prednej
strane obalu alebo väzby uviesť podstatné údaje z titulnej strany.

Na obale sa podľa normy, pre rýchlu identifikáciu publikácie, má napísať:
názov univerzity a fakulty, názov diplomovej práce, meno autora práce, mesto a
rok vydania práce. Prvky na obale môžeme rozmiestniť podľa kľúča 4-7-14-4 (v
centimetroch). Viď: Príloha č. I.

Obal má čiernu farbu, písmo na ňom môže byť zlaté alebo strieborné. Text na
chrbát práce sa nepíše.

2.1.3 Titulný list
Každá písomná práca vrátane seminárnych a ročníkových prác má mať Titulný
list. Má obsahovať tieto predpísané údaje:

• Názov univerzity (16 bodov, veľké písmo, boldom)
• Názov fakulty (14 bodov)
• Názov katedry (12 bodov)
• Názov (používa sa 16 bodové písmo, veľké písmo, boldom) a
podnázov práce (12 bodov, normal písmo) pod ním sa uvádza označenie typu
práce (Seminárna práca, Ročníková práca, Bakalárska práca, Magisterská

práca, Rigorózna práca, Dizertačná práca - veľkosť písma 12 bodov)

• úplné meno autora - aj rodné meno (12 bodov)
• meno školiteľa s plnými titulmi (písmo 12 bodov)
• študijný odbor – len pri seminárnej a ročníkovej práce (12 bodov)
• forma štúdia – len pri seminárnej a ročníkovej práce (12 bodov)
• ročník štúdia – len pri seminárnej a ročníkovej práce (12 bodov)
• miesto a rok odovzdania (12 bodov)
Každá práca musí mať svoj názov. Cieľom názvu je upútať záujem čitateľa a
umožniť efektívne ukladanie a vyhľadávanie informácií. Musí byť jasný, stručný,
terminologicky presný a výstižný. Zároveň musí byť sformulovaný tak, aby
pravdivo vyjadroval hlavnú tému práce a bol dostatočne zrozumiteľný aj bez textu
práce. Podnázov nie je povinný.

Komplexné meno autora (autorov) je povinný údaj. Píše sa v priamej forme,
najprv meno a potom priezvisko. V mene sa nepoužívajú skratky.

Názov a miesto inštitúcie: tento údaj obsahuje presný názov a miesto
inštitúcie.

Uvádza sa kompletné meno školiteľa aj s titulmi, poprípade je možné uviesť aj
názov komisie pre obhajoby, ako aj meno predsedu komisie vrátane titulov.

Na záver je možné uviesť stupeň odbornej kvalifikácie a dátumy odovzdania
i obhajoby. Posledný údaj, ktorý sa nachádza na titulnej strane je miesto a
dátum publikovania. Ak práca vyšla tlačou, uvádza sa názov vydavateľa, dátum
publikovania a údaj o dostupnosti práce.

Ako rozmiestniť tieto údaje na titulnom liste viď. príloha č. II a IX.

2.1.3 Errata
Ak je to potrebné, autor na tomto mieste opraví chyby, ktoré našiel po vytlačení
práce. Časť má nadpis „Errata” alebo „Erratum”.

2.1.4 Abstrakt
Abstrakt je povinnou súčasťou každej záverečnej a kvalifikačnej práce.
Umiestňuje sa hneď za titulný list na samostatnú novú stranu. Uvádza sa v
slovenskom jazyku, ale odporúča sa aj jeho verzia v niektorom zo svetových
jazykov -najlepšie anglicky. Tie, ktoré sa vyskytujú v seriálovej publikácií sa
uvádzajú bezprostredne za názvom a údajmi o autorovi jednotlivých článkov.

Napíše sa slovo „Abstrakt”. Nasleduje prázdny riadok, bibliografická
identifikácia, ktorá obsahuje údaje o práci, opäť prázdny riadok, potom text
abstraktu, prázdny riadok, kľúčové slová, prázdny riadok a napokon Medzinárodné
desatinné triedenie. V ďalšom riadku sa uvádzajú kľúčové slová (keywords). Má
byť 5 výrazov alebo temínov, ktoré vystihujú prácu.


Abstrakt je krátka výstižná charakteristika obsahu dokumentu. Neobsahuje
dodatočný výklad obsahu dokumentu nevyjadruje hodnotiace stanovisko toho, kto
abstrakt píše. Pripravuje ho spravidla sám autor, aby pomohol čitateľovi rýchlo sa
oboznámiť s obsahom práce. Býva spravidla informatívny a zachováva si tematické
a štýlové vlastnosti primárneho dokumentu. Charakterizuje obsah dokumentu, má
však určité odlišné znaky. Text abstraktu sa píše súvisle ako jeden odstavec. Musí
byť písaný tak, aby mohol prácu „zastupovať” samostatne. Má mať naviac 100 slov.
Z obsahového hľadiska sa v abstrakte uvádzajú údaje o cieľoch práce, metódach,
výsledkoch a záveroch obsiahnutých v dokumente. Viď. príloha č. III.

2.1.5 Čestné vyhlásenie a školské dielo
Na strane 2 sa má nachádzať čestné vyhlásenie súvisiace s autorstvom práce.
Týka sa to najmä diplomových prác.

Môže byť formulované takto: „Vyhlasujem, že som túto diplomovú prácu
napísal(a) samostatne a použil(a) iba uvedenú literatúru a pramene”. Iní autori:
„Prehlasujem na svoju česť, že predloženú prácu som robil samostatne s použitím
uvádzanej literatúry a prameňov.” Viď príloha č. IV.

2.1.6 Obsah
Obsah patrí medzi povinné súčasti prác. Píše sa na novú stranu a zaraďuje sa
za abstrakt. Obsahuje názvy hlavných častí a podčastí práce s číslami strán, ako aj
zoznam príloh a údaje o ich umiestnení. Viď. príloha č. V. a X.

2.1.7 Zoznam skratiek a symbolov
Ak sa v práci nachádzajú značky, symboly, skrátené názvy - skratky, označenie
jednotiek, akronymá alebo akékoľvek termíny, ktoré nie sú bežné a pre čitateľa nie
hneď zrozumiteľné, musia byť vysvetlené v časti „Zoznam skratiek a symbolov”.
Bežné skratky používané v slovenskom jazyku (tzv., s., č., porov., t.j., atď...) do
zoznamu skratiek nie je potrebné uvádzať. Viď príloha č. VI. a XI.

Skratku porovnaj uvádzať porov. a nie por.

2.2 Jadro práce - hlavný text

Úvod – motív písania, cieľ, rozdelenie, metóda, pramene

Jadro – časti, kapitoly, podkapitoly

Záver – splnenie cieľa, prínos alebo funkčnosť, uplatnenie
v teórii a praxi, návrh pre ďalší empirický a teoretický výskum

Bibliografia – fonty (pramene) primárne, odborná literatúra
sekundárne

2.2.1 Úvod
Úvod sa nemá zamieňať s predhovorom, ktorý je súčasťou prednej časti práce.
Úvod sa vzťahuje na obsah spracovanej témy a uvádza čitateľa do problematiky.
Obsahuje jasné informácie o probléme alebo projekte a o dôvodoch.

V záverečnej a kvalifikačnej práci, prípadne v školskej práci by mal obsahovať
stručný a výstižný opis problematiky a oboznámiť čitateľa s významom, cieľom a
záberom práce. Uviesť aj informácie o tom, ktoré hlavné zdroje sa venovali danej
problematike, neuvádza sa však podrobný zoznam použitej literatúry. Dôležité sú
tiež údaje o tom, čím sa daná práce odlišuje od iných, doteraz publikovaných prác,
v čom na iné práce nadväzuje a čo nové prináša.

Je to prvá komplexná informácia o práci, jej cieli, obsahu a štruktúre, ktorú
čitateľ, člen komisie dostane. Preto má byť jasný, stručný.

Autor presnejšie ako v predhovore vysvetlí účel, cieľ práce, jej zameranie spolu
s opisom problému, použité metódy a stručne objasní vzťah práce k iným prácam
podobného zamerania. Spresní, ktoré hlavné informačné zdroje použil a ktoré
pramene využíval najviac. Tieto zdroje potom uvedie v zozname bibliografických
odkazov. V tejto časti sa môžu uviesť aj hypotézy a predkladané výsledky práce,
prípadne výhody alebo obmedzenia.

Úvod by mal byť jeden a má sa týkať celej práce. Rozsah úvodu by nemal
presahovať 250-300 slov. V bakalarskej na jednej strane a magisterskej na 1,5
strane.

Stručne - úvod má obsahovať: - motív písania tejto témy,

-stanovený cieľ,
-rozdelenie práce,
-použité metódy
-základné pramene.
2.2.2 Metódy používané pri písaní práce
Vedecká metóda -zásady alebo spôsoby výskumu s cieľom poznania
objektívnej skutočnosti; plánovitý postup, smerujúci k získaniu nových vedeckých
poznatkov a v rámci toho sledovanie zákonitostí a vzťahov vo vývine ľudskej
spoločnosti. Najlepšie je použiť niekoľko metód súčasne.

Induktívna metóda - od jednotlivých javov k zovšeobecňujúcemu poznatku;

hľadáme podstatnú súvislosť.

a) úplná - všetky jednotlivosti, až získame úplnú istotu.

b) neúplná -nepreskúmame všetky jednotlivosti (lebo je to napr. fyzicky

nemožné), preto nemožno získať absolútnu istotu.
Deduktívna metóda -všeobecné poznatky prenesieme na konkrétny prípad,
ktorý zapadá do všeobecnej schémy; od všeobecných premís urobíme konkrétny


záver týkajúci sa detailu (logika) – takto vznikajú hypotézy.

Priama metóda - na štúdium použijeme bezprostredne pramene.

Nepriama metóda - hľadaním analógií – na základe konania v jedenej situácii

môžeme paralelne vysvetliť alebo pochopiť inú podobnú situáciu (interferencia)

– pri zložitejších vzťahoch (dávame prednosť priamym faktom pred nepriamymi
úsudkami; na potvrdenie i vyvrátenie hypotéz hľadáme ďalšie argumenty
i protiargumenty; výsledok je zvyčajne menej spoľahlivý než východiskové
premisy); zo známeho konania usudzujeme na konkrétnu činnosť; údaje, ktoré sme
získali priamou metódou, môžeme nepriamo aplikovať aj na ostatné časti celku; pri
chybnej aplikácii môže dôjsť ku skresleniam alebo omylom, iné nebezpečenstvo je
absolutizácia
Progresívna (chronologická) metóda -vysvetľujeme v časovom slede od
najstarších udalostí k najmladším

Retrospektívna metóda -postupujeme od najmladšej udalosti postupne až
k najstaršej; nebezpečenstvo modernizácie histórie

Komparatívna (porovnávacia) metóda -porovnanie analogických situácii;
presne definovať objekt, určiť sledované ciele (zhody, rozdiely), stanoviť kritériá
(hľadisko), na základe ktorých bude možné objekty komparácie analyzovať (aby
šlo o ten istý jav, proces, kategóriu), časové hľadisko:

a) diachrónne - prirodzený nepretržitý tok (progresívny alebo retrospektívny)

b) synchrónne - akoby statická, ohraničená, obmedzená

Štrukturálna analýza -skúma súbor čiastkových javov v jednom čase, ich

súvis, vzťahy, štruktúru (synchrónny prvok)
Typologická metóda - triedi udalosti podľa udianých všeobecných podobných
postupov (pri periodizácii); nepoužiteľná pri meniacich sa javoch
Modelová analýza - zjednodušený model, ako sa čosi stalo alebo mohlo stať

-rekonštrukcia; ukazuje podstatu javov a zložitých procesov; treba ju na záver
konfrontovať s ďalšími metódami.
Metóda sondy (reprezentatívny výber) -analýza vybranej vzorky z veľmi
rozsiahleho súboru – závery aplikujeme na všetko; podobná neúplnej indukcii;
náhodným výberom (demografia, štatistiky).

Biografická (genealogická) metóda -životopisná; pri viacerých ľuďoch
skupinová biografia

Filologická metóda -kde chýbajú priame pramene, máme len jazyk alebo
slovnú zásobu; využíva sa tu onomastika:

a) antroponomastika (skúma vlastné mená); priezviská sa objavujú až v 15.

storočí
b) toponomastika (skúma zemepisné mená)
Geografická metóda - pracuje s mapou:


a) identifikácia a lokalizácia miestnych názvov

b) geografický stav krajiny v skúmanom období – stabilné (reliéf, horopis,
vodopis) a nestabilné prvky (ľudské zásahy, odlesnenie)

c) geomorfologické podmienky sa dajú do súvisu s konkrétnym historickým
javom

Historická štatistická metóda -využíva sa len pri spracovaní štatistík
v diachrónnej i synchrónnej rovine

a) predštatistické obdobie - do konca 18. storočia

b) štatistické – od konca 18. storočia

Historicko-demografická metóda -skúma zloženie obyvateľstva; má štyri

etapy vývoja:

a) do konca 13. storočia

b) do konca 16. storočia

c) do polovice 19. storočia

d) od polovice 19. storočia do súčasnosti

2.2.3 Jadro - hlavný text práce
V niektorých odboroch existuje špecifický úzus týkajúci sa kompozícii jadra
práce a jej členenia. Hlavný text -jadro práce sa člení na podkapitoly, odstavce,
pododstavce, podpododstavce, atď. Každá nová hlavná časť, kapitola prvej úrovne
očíslovaná jedno-dvojmiestnym číslom, sa začína na novej strane.

Formálna úprava (písmo, veľkosť, umiestnenie názvov jednotlivých častí,
spôsob prezentácie jednotlivých druhov ilustrácií a tabuliek a pod.) má byť v celej
práci jednotná.

Všetky ilustrácie a tabuľky, ktoré sa týkajú podstaty témy sa pomáhajú pochopiť
výklad a argumentáciu autora, sa musia zaradiť do jadra práce.

Jadro práce je písané v neosobnom štýle, t.j. 3. osoba jednotného či
množného čísla.

V jadre práce môžu byť tieto časti:


súčasný stav riešenej problematiky doma a v zahraničí - povinne,

ciele práce - povinne,

metodika práce a metódy skúmania - povinne, ak je to vhodné v
danom type práce,

štatistické spracovanie - povinne, ak je to vhodné v danom type
práce,

výsledky práce - povinne, ak je to vhodné v danom type práce,

diskusia - povinne, ak je to vhodné v danom type práce.

V úvode časti jadra práce podrobnejšie uvádzame, komentujeme, analyzujeme
a interpretujeme informácie, ktoré sme už použili v úvode a analyzujeme súčasný
stav riešenej problematiky doma a v zahraničí.

Potom prichádzajú jasne sformulované ciele práce, ktoré vyplývajú jednak z
našich poznatkov a skúseností. Táto časť by mala povedať čitateľovi, čo sa robilo,
ako sa to robilo a na akom súbore sa dosiahli prezentované výsledky; dominuje
v nej analýza. V časti materiál a metodika autor vlastne analyticky opisuje to, čo
robí. Pokiaľ je to možné, má opísať použité metódy vlastnými slovami, ale vždy s
presným uvedením meracích nástrojov a prístrojov, materiálov, chemikálií a iných
metód. Táto časť sa píše v minulom čase.

Nasledujú štatistické metódy spracovania výsledkov, ktoré musia byť opísané
detailne, aby skúsený čitateľ s prístupom k originálnym údajom mohol verifikovať
zverejnené výsledky. Samozrejme, pokiaľ ide o štatistický softvér, uvádzajú sa jeho
identifikačné údaje. Automaticky sa predpokladá, že takýto počítačový program je
legálny.

Podľa školiteľa, ak on rozhodne urobiť po jednotlivých častiach zhrnutie.

Na záver prichádza definovanie výsledkov. V tejto časti práce autor jasne a presne
prezentuje výsledky získané v rámci odbornej, vedeckovýskumnej činnosti.

Obsah Poznámka
Čo ste pozorovali? logické usporiadanie výsledkov od najdôležitejších
k najmenej dôležitým, od jednoduchých ku
komplexným
Aké výsledky ste dosiahli a aká je ich štatistická
významnosť?
uvedenie hlavných výsledkov so štatistickou
významnosťou

Samozrejme nemožno vynechať zhrnutie
(má sa nachádzať za každou časťou
práce), ktorý je krátka rekapitulácia výsledkov práce a býva spravidla na konci
dokumentu. Čitateľovi poskytuje súhrnnú a výstižnú charakteristiku, informáciu o
spracovaní údajov, dosiahnutých výsledkoch a o možnosti ich uplatnenia v praxi.

Obsah Poznámka
Čo znamenajú získané výsledky? vysvetlenie
Aké sú najdôležitejšie nálezy? sumarizácia najdôležitejších nálezov a výsledkov
Aký význam majú hlavné výsledky? vzťahy k očakávaniam, k literárnym údajom
K akým záverom ste dospeli? znaky, princípy, vysvetlenia, vzťahy konkrétnej práce

Vecné závery, vlastný prínos alebo pohľad sumarizuje autor v závere práce.
Závery uvádzajú stručnú charakteristiku práce s hodnotením výsledkov a odhadom
významu pre teóriu a prax. Môžu obsahovať aj návrhy pre ďalší empirický a
teoretický výskum alebo návrhy na zlepšenie metodológie a postupov výskumu a
riešenia.


Vzácne tvorivé myšlienky pri písaní práce by si mal autor starostlivo zapisovať
a použiť ich v pravý čas. Už pri písaní hlavného textu by mal myslieť na formulácie,
ktoré použije v závere a v úvode a včas si ich zaznamenať.

2.2.4 Záver
Záver musí nutne obsahovať charakteristiku:

-splnenie cieľov daných v úvode
-prínos práce - možnosť uplatnenia v praxi
-zmienka o metodologických úskaliach
- odporúčania a návrhy pre ďalší empirický a teoretický výskum
2.2.5 Bibliografia
V tomto zozname sa musia zaznamenať všetky citované dokumenty, ktoré
autor v práci použil. Zoznam bibliografických odkazov v školských, záverečných a
kvalifikačných prácach treba umiestniť na novej strane bezprostredne za záverom
celej práce.

Tento zoznam má byť rozdelený do týchto častí podľa charakteru práce:

I. Pramene
A. Tlačené
-Sväté písmo (ak sa používa viac prekladov a vydaní)
-Dokumenty Cirkvi (najprv KKC, CIC, CCEO, koncilové dokumenty,
nasledujú dokumnety pápežov -podľa ich pontifikátov, synôd biskupov,
kongragácií a úradov).
-Cirkuláry, obežníky
-Schematizmy
Dokumenty iných cirkví (opäť podľa hierarchie od vydaných najvyššou
autoritou k dokumentov nižšieho stupňa).
B. Archívne (podľa hierarchie od vyššieho stupňa a územnej kompetencie
-archívy Sv. Stolice, kongregácií, generelátov, diecéz, nárdn archívy,
oblastné, okrestné, inštitucií, škôl, súkromné, osobné
C. Naratívne, tradované
II. Použitá literatúra
A. Monografie
B. Periodiká, zborníky, slovníky
C. Internetové údaje

2.2.6 Prílohy
K bakalárskej, magisterskej, dizertačnej, habilitačnej, či inej podobnej práce sa
môžu pridať prílohy. Na konci práce sa vkladá list zoznamom príloh.

Označenie prílohy má takúto skladbu: na začiatku je na prvej úrovni abecedný
znak označený veľkým písmom, za ním je poradové číslo prílohy, za číslom
nasleduje názov prílohy. Číslovanie príloh sa robí rovnako ako číslovanie častí v
hlavnom texte.

-doplnkové ilustrácie alebo tabuľky -grafy, fotografie, diagramy, tabuľky,
nákresy, schémy, mapy, plány...
-formuláre - formuláre použitých dotazníkov, osnovy rohovorov
- osobitné materiály - špeciálne mapy, originálne fotografie, mikroformy...
- bibliografia - nepoužitá, ale relevantná literatúra k predmetu práce.
- opis zariadenia, techniky alebo počítačových programov.
2.2.7 Citáty
Citát je doslovný text prebratý z nejakého zdroja. Citáty cudzích myšlienok,
prebratie výsledkov, kópií a pod. musia byť vždy zreteľne a presne zaznamenané a
musí byť uvedený ich prameň. Neuvádzanie zdrojov sa pokladá za plagiátorstvo,
ktoré nie je zlúčiteľné s etikou vedeckej a odbornej práce, a to na akejkoľvek úrovni.
Rovnako neprípustné je počítačové pirátstvo čiže používanie cudzích myšlienok
alebo iných zdrojov informácií, ktoré majú formu počítačových súborov.

Pri citovaní je povinné uviesť tieto údaje autor textu, Názov, Mesto vydania,
rok, a strana. Nepovinnými údajmi sú: podnázov, sekundárna zodpovednosť (napr.
preklad), číslo vydania, vydavateľstvo, rozsah publikácie, edícia, štandartné číslo
(ISBN) a poznámky.

Priame citáty sa od hlavného textu musia oddeliť úvodzovkami. Odporúča
sa, aby sa citáty dlhšie ako osem riadkov písali odlišným typom písma, prípadne
všetky riadky citátu boli odsadené od ľavého okraja. V každom prípade sa musí
uviesť ich prameň a text dať do úvodzoviek.

Citát uvádzame spravidla v jazyku, v ktorom prácu píšeme. Ak v citáte
vynecháme nejaké slovo, musíme to urobiť vždy tak, aby sa nijako nezmenil
význam citovaného textu. Na mieste vynechania napíšeme tri bodky bez medzery
(...). Ak je v citovanom texte evidentná chyba, napíšeme za príslušným slovom v
hranatej zátvorke slovo sic.

Ak je použitý citát v pôvodnom jazyku (okrem češtiny), slovenský preklad sa
uvedie v poznámke pod čiarou.

Citácia z knihy (monografie):

PRIEZVISKO AUTORA, INICIÁLA MENA.
:
Názov diela. Mesto vydania :


Vydavateľstvo Rok vydania, s. číslo strany.
TRESMONTANT, C.: Základy teológie. Praha : Barrister&Principal 1995, s. 120.
Opakované použitie:
TRESMONTANT, C.: Základy teológie, s. 120.

Citovanie z časopisov, periodík a novín:

PRIEZVISKO AUTORA, INICIÁLA MENA.: Názov článku. In: Názov časopisu, roč.
číslo ročníka (rok vydania), č. číslo, s. číslo strany.
NOVÁK, J.: Radosť. In: Verbum, roč. 2 (1998), č.1, s. 20.


Opakované použitie:

NOVÁK, J.: Radosť. In: Verbum, s. 20.

Citovanie zo zborníkov alebo časti knihy, ktorá má editora:

PRIEZVISKO AUTORA, INICIÁLA MENA.: Názov článku. In: PRIEZVISKO
EDITORA, INICIÁLA MENA. (edit.): Názov zborníka. Mesto vydania : Vydavateľstvo
Rok vydania, s. číslo strany.
BARTH, K.: List Římanúm. In: KUSCHEL, K. (edit.): Teologie 20. století. Praha
:
Vyšehrad 1995, s. 250.


Opakované použitie:
BARTH, K.: List Římanúm. In: KUSCHEL, K. (edit.): Teologie 20. století, s. 250.

Viac autorov jednej knihy:

PRIEZVISKÁ A INICIÁLY MIEN AUTOROV (mená oddeľujeme pomlčkou): Názov
diela. Mesto vydania : Vydavateľstvo rok vydania, s. číslo strany.
HARE, R.M. - BARNES, J. -CHADWICK, H.: Zakladatelé myšlení. Praha : Svoboda
1994, s. 135.


Opakované použitie:
HARE, R.M. - BARNES, J. - CHADWICK, H.: Zakladatelé myšlení, s. 135.

Citovanie z internetu:

PRIEZVISKO, INICIÁLA MENA.: Názov príspevku. In: http(ftp) adresa (Dátum, kedy bol
údaj z tohto zdroja získaný)
.
BRDIČKA, B.: Vplyv technológií na rozvoj lidského myšlení. In:
http://alfa.pedf.cuni.cz/
svi/vydavatelstvi/ucitel/ konfcz.html (20. 05. 2005)
.


Citovanie z dokumentov Magistéria:

Špecifikum v teologických prácach je citovanie zo Svätého písma
a z dokumentov cirkevného Magistéria, ktorých poradie je nasledovné:

• Sväté písmo (Sk 15,5; Jn 3,16)
• Katechizmus katolíckej cirkvi (KKC 2004; KKC 950)
• Kódex kanonického práva (kanóny) (CIC 280; CIC 1752)
• dokumenty koncilov (LG 1; DV 5)

• encykliky, apoštolské listy, inštrukcie cirk. magistéria (EDE 2; RH 4)

Patrológia – SV. AUGUSTÍN: Confessiones, 1,1,1 (PL 32,659-661)
ORIGENES: De oratione, 12,2 (PG 11,452)
Tieto bibliografické odkazy, okrem diel z Patrológie (ktoré uvádzame
v poznámke pod čiarou, a to nasledujúcim spôsobom napr.: SV. AUGUSTÍN:
Confessiones, 1,1,1 (PL 32,659-661)), neuvádza sa v poznámkach pod čiarou,
ale priamo v texte. A to tak, ako je uvedené vyššie. Priamo za citáciou kurzívou
v zátvorke uvedieme skratku dokumentu (musí byť uvedená medzi Použitými
skratkami) a po nej nasleduje číslo článku (nie strany), napr.: (DV 20).

V koncovej časti práce v Bibliografii musí sa medzi prameňmi použiť celý
bibliografický záznam (bez čísla strán alebo článkov), v ktorom má byť uvedený
rok oficiálneho vydania Magistériom:

• Sväté písmo, 1995. Trnava : SSV 2002.
• Katechizmus Katolíckej Cirkvi, 1997. Trnava : SSV 1998.
• Kódex kanonického práva, 1982. Trnava : SSV 1995.
• DRUHÝ VATIKÁNSKY KONCIL: Dei Verbum, 1965. In: prekl. POLČIN, S.
:
Dokumenty II. vatikánskeho koncilu I. Rím : SÚSCM 1968.
• DRUHÝ VATIKÁNSKY KONCIL: Lumen gentium, 1964. In: Dokumenty II.
vatikánskeho koncilu I. Trnava : SSV 1969.
• DRUHÝ VATIKÁNSKY KONCIL: Lumen gentium, 1964. In:
http://www.kbs.sk/
?cid=1118413214 (10.3.2007)
.
• JÁN PAVOL II.: Aetatis Novae, 1992. Trnava : SSV 1995.
• POSVÄTNÁ KONGREGÁCIA PRE KATOLÍCKU VÝCHOVU: Základný poriadok
pre formovanie kňazov, 1985. Trnava : SSV 2000.
2.2.8 Parafrázy
Parafráza je prerozprávanie textu vlastnými slovami, musí však dôsledne a
komplexne vyjadrovať obsah originálneho textu, myšlienok a poradie výkladu bez
vkladania vlastných myšlienok. Parafrázovaním autor vysvetľuje podstatu názoru,
technickú podstatu problému, zjednodušene alebo zrozumiteľnejšie interpretuje
príliš komplikovaný opis alebo výklad. Parafráza je vyjadrená vlastnými slovami a
štýlom autora práce.

Parafrázovaním sa zdrojový text skracuje, no niekedy môže byť rovnako dlhý
alebo dokonca dlhší. Ak sa originálna časť parafrázovaním skracuje, parafráza by
mala byť kratšia maximálne o jednu štvrtinu vzhľadom na originál.

Vtedy do poznámky uvedieme zdroj týchto myšlienok, spôsobom ako to
bolo uvedené v citácii, pričom vkladáme pred informácie o diele slovíčko porov.
(skratka porovnaj). Pričom neuvádzať por.

• Porov. TRESMONTANT, C.: Základy teológie. Praha : Barrister&Principal 1995, s. 12.
• Porov. NOVÁK, J.: Radosť. In: Verbum, roč. 2 (1998), č.1, s. 20.

• Porov. BARTH, K.: List Římanúm. In: KUSCHEL, K. (edit.): Teologie 20. století, Praha
: Vyšehrad 1995, s. 250.
• Porov. HARE, R.M. - BARNES, J. - CHADWICK, H.: Zakladatelé myšlení. Praha :
Svoboda 1994, s. 135.
• Porov. BRDIČKA B.: Vplyv technológií na rozvoj lidského myšlení. In: http://
alfa.pedf.cuni.cz/svi/vydavatelstvi/ucitel/ konfcz.html (20. 05. 2005).
Pri parafrázovaní Svätého písma a cirkevného Magistéria bibliografický odkaz
uvádzame priamo v texte, tak ako to bolo v priamych citáciách, napr.: (porov. Sk
11,10); (porov. KKC 1002) (porov. CIC 553) (porov. DV 16).

2.2.9 Spojené citácie
Ak použitá myšlienka alebo parafráza sa nachádza vo viacerých dielach, je
potrebné ich uviesť v bibliografickom zápise. Autor tak ukáže svoju rozhľadenosť
v danej téme. Na prvom mieste bude uvedené dielo, z ktorého autor vychádzal alebo
prebral myšlienku, potom budú nasledovať ostatné diela. Jednotlivé bibliografické
zápisy majú byť oddelené bodkočiarkou.

Tento zápis bude nasledovný:

Porov. TRESMONTANT, C.: Základy teológie. Praha : Barrister&Principal 1995, s.
120; Porov. HARE, R.M. - BARNES, J. - CHADWICK, H.: Zakladatelé myšlení. Praha :
Svoboda 1994, s. 135; Porov. BRDIČKA B.: Vplyv technológií na rozvoj lidského myšlení.
In:
http://alfa.pedf.cuni.cz/svi/vydavatelstvi/ucitel/ konfcz.html (20. 05. 2005).

2.2.10 Archívy
Keď sú použité pramene z nejakého archívu, za prvou citáciou sa uvádza v
zátvorke skratka archívu. Pri ďalšej citácii použiť len ju.

ARCHÍV V KOŠICIACH (AACass), fond Košické biskupstvo, oddelenie Akty
farností, Košice - Dóm, sign. 683.

Ďalšia citácia:

AACass, fond ... sign. 683.

2.2.11 Naratívne pramene
Zápis bude nasledvný:

ROZHOVOR S P. XYZ, Košice dd.mm.rrrr, nahrávka 3B (alebo písomný
prepis, s.6), uložené v: ...


3 Druhy písomných prác

Ide o elaboráty, ktorými má študent preukázať spôsobilosť samostatne a tvorivo
zhrnúť doterajšie poznatky o určitom probléme a na ich základe podať vlastné
riešenie problému.

3.1 Seminárne a ročníkové práce
V praxi sa môžu vyskytovať dva hlavné typy úpravy seminárnych prác a

referátov:

seminárna práca / referát s titulným listom

seminárna práca / referát bez titulného listu

3.1.1 Seminárna práca
Seminárna práca má písomný charakter, študent ňou prezentuje výsledky
teoretického i praktického skúmania zvoleného problému na vyučovaní.
Seminárne práce pomáhajú študentom zvládnuť obsah študovaného predmetu a
pritom preukázať autorskú spôsobilosť. Seminárna práca môže mať charakter
praktickej úlohy, projektu, merania, programu, prieskumu, experimentu, výpočtov,
výkladového textu, informačného prehľadu, vysvetlenia ekonomického problému.
Písomná seminárna práca je väčšinou podmienkou na získanie zápočtu alebo
skúšky študenta.

Seminárne práce sa týkajú zväčša úzkej témy alebo praktickej úlohy. Niekedy
ide o špeciálny odborný výklad, konspektovanie základnej literatúry, inokedy o
informačný prehľad, experiment, komentovanie rozličných názorov. Seminárna
práca sa pripravuje na spravidla v slovenskom jazyku.

3.1.2 Ročníková práca
Ročníkové práce sa pripravujú počas stredoškolského, ale najmä pregraduálneho
vysokoškolského štúdia. Takouto prácou sa môžu preverovať odborné schopnosti
a vedomosti študenta a jeho schopnosť interpretovať odborné problémy v širších
časových a predmetových súvislostiach. Očakáva sa vlastná interpretácia zistených
faktov a ich prehľadné spracovanie vrátane zariadenia do príslušného odborového,
či historického kontextu.


3.2 Záverečné písomné práce
Medzi záverečné práce štúdia paria bakalárske, magisterké, rigorózne a
dizertačné práce.

3.2.1 Bakalárska práca
Záverečnou prácou štúdia podľa bakalárskeho študijného programu je bakalárska
práca. Pripravuje sa v rámci pregraduálneho bakalárskeho vysokoškolského
štúdia prvého stupňa a podľa príslušných študijných programov. Ukončuje sa
komisionálnou obhajobou ako súčasť štátnej skúšky.

Bakalárska práca sa pripravuje spravidla v slovenskom jazyku.

Absolventom 1. stupňa vysokoškolského štúdia (bakalárske štúdium) sa udeľuje
akademický titul „bakalár” (skrátene Bc.; uvádza sa pred menom).

3.2.2 Magisterská práca
Záverečnou prácou štúdia podľa študijného programu druhého stupňa
(magisterské štúdium) alebo spojeného prvého a druhého stupňa (napr. doktorské
štúdium) študijného programu je magisterská práca. Ukončuje sa komisionálnou
obhajobou diplomovej práce, ktorá je súčasťou štátnej skúšky.

Magisterskou prácou sa overuje zvládnutie teórie a odbornej terminológie,
aplikácia základných štandardných vedeckých metód, úroveň vedomostí, znalostí
a zručností, ktoré študent získal počas štúdia, a jeho schopnosť používať ich pri
riešení úloh študijného odboru. Preukazuje schopnosť samostatnej odbornej práce
z formálneho a obsahového hľadiska. Diplomová práca má charakter kvalifikačnej
práce. Rozoberajú sa v nej určité špecifické problémy príslušného odboru a prináša
zvyčajne len čiastkové poznatky v rámci odboru.

Na jednotlivých častiach magisterskej práce sa metodicky podieľa školiteľ.

Magisterská práca sa pripravuje spravidla v slovenskom jazyku.

Absolventom 2. stupňa vysokoškolského štúdia (magisterské štúdium) sa
udeľuje akademický titul „magister” (skrátene „Mgr.”, uvádza sa pred menom).

3.2.3 Rigorózna práca
Absolventi študijných programov, ktorí získali titul „magister”, môžu vykonať
rigoróznu skúšku. Jej súčasťou je obhajoba rigoróznej práce v študijnom odbore, v
ktorom získali vysokoškolské vzdelanie alebo v príbuznom študijnom odbore. Po
jej vykonaní im vysoké školy udeľujú akademický titul „doktor”.

Autor rigoróznou prácou preukazuje schopnosť spracovať zvolený odborný
problém s prihliadnutím na medziodborové súvislosti. Prístup k problematike
odboru by mal byť interdisciplinárny, otvárajúci nový pohľad na spracovávanú
tému. Rigoróznou skúškou a obhajobou rigoróznej práce má uchádzač na základne


samostatného štúdia dokázať, že vo svojom študijnom odbore má hlbšie vedomosti
na širšom základe a je spôsobilý osvojovať si samostatne nové poznatky vedy
a praxe a schopný získané vedomosti aplikovať tvorivým spôsobom v praxi.
Nevyhnutnou podmienkou riešenia odborného problému nie je vedecká úroveň
práce autora. Na jednotlivých častiach rigoróznej práce sa metodicky podieľa
školiteľ. Ukončuje sa komisionálnou obhajobou a absolvent dostáva tituly napr.
PhDr., PaedDr.

Rigorózna práca sa pripravuje spravidla v slovenskom jazyku.

3.2.4 Dizertačná práca
Záverečnou prácou postgraduálneho vysokoškolského štúdia podľa študijného
programu tretieho stupňa (najvyšší stupeň vysokoškolského štúdia, doktorandské
štúdium) je dizertačná práca. Podmienkou riadneho ukončenia doktorandského
štúdia je vykonanie dizertačnej skúšky, ktorá patrí medzi štátne skúšky. Obhajobou
dizertačnej práce sa končí doktorandské štúdium.

Dizertačná práca ma charakter kvalifikačnej, vedeckej písomnej práce, v ktorej
doktorand na základe priebežného výskumu a s využitím bohatého dokladového
materiálu, ako aj vedeckých metód preukazuje schopnosť a pripravenosť samostatne
vedecky a tvorivo pracovať v oblasti výskumu alebo vývoja. Autor preukazuje
schopnosť spracovať zvolený odborný problém s medziodborovým prístupom a
závermi. Predpokladá sa vedecká úroveň práce, má to byť kvalitné odborné dielo,
ktoré prináša nové poznatky v danom odbore, vytvárajúce, doplňujúce alebo
korigujúce komplex znalostí a vedomostí o zákonitostiach a vývoji spoločenských
alebo prírodných javov. Na jednotlivých častiach dizertačnej práce sa môže
metodicky podieľať školiteľ (minimálne docent) a školiteľ - konzultant (minimálne
s priznaným akademickým titulom PhD.).

Dizertačná práca sa pripravuje spravidla v slovenskom jazyku.

Absolventom doktorandského štúdia sa udeľuje akademický titul „doktorát
filozofie” (philosophiae doctor, skrátene PhD; uvádza sa za menom), v umeleckých
študijných programoch akademický titul „doktore umenia” (artis doctor, skrátene
ArtD; uvádza sa za menom).

3.3 Vedecko-pedagogické tituly
Tu patria habilitačné a inauguračné konania.

3.3.1 Habilitačná práca
Podmienkou získania vedecko-pedagogického a umelecko-pedagogického titulu
docent (skrátene doc., uvádza sa pred akademickým titulom) je vysokoškolské
vzdelanie tretieho stupňa a habilitácia na základe habilitačnej práce a úspešného


absolvovania habilitačného konania. Príprava habilitačnej práce je podmienkou
začatia habilitačného konania v príslušnom vednom odbore. Autor ňou preukazuje
schopnosť spracovať zvolený odborný problém s medziodborovým prístupom
a závermi. Na základe vlastného doterajšieho výskumu s využitím vedeckého
odborového potenciálu má prinášať zásadné poznatky alebo teoretického
východiská.

Habilitačné práce sú monografie vydané na určitý účet v obmedzenom náklade.
Niekedy vychádzajú ako monografie vydané vydavateľstvom a riadnou tlačou.
Môžu byť vydané v domácom i zahraničnom vydavateľstve. Habilitačná práca sa
pripravuje spravidla v slovenskom jazyku.

Habilitačná práca môže mať podobu:

monografie,

monotematickej práce, ktorá prináša nové vedecké poznatky,

súboru publikovaných vedeckých prác, doplneného komentárom uchádzača o
habilitáciu za docenta.

Monotematická práca má charakter písomnej kvalifikačnej práce, ktorá prináša
nové vedecké poznatky v príslušnom vednom odbore.

3.3.2 Inauguračné konanie
Dokumentácia potrebná k inauguračnému konaniu:

• Rodný list
• Výkaz o štúdiu na vysokej škole a Absolutórium
• Osvedčenie o užívaní titulu „magister” (v skratke „Mgr.”)
• Diplom o licenciátskej skúške a obhajobe
• Diplom o dizertačnej skúške a obhajobe
• Dekrét - vymenovanie za docenta
• Udelenie kanonickej misie

3.4 Kritéria na habilitačné a inauguračné konanie
Aktivity Habilitácie Inaugurácie Uchádzač
Pedagogickéaktivity
1. + Kontinuálna vzdelávacia činnosť v odbore 5 10
2. Garantovanie študijného odboru áno
3. Vedenie diplomovej práce 10 20
Vedecký výskum a publikačná aktivita
4. + Autorstvo, resp. spoluautorstvo, učebnice VŠ,
SŠ, ZŠ s celoštátnou pôsobnosťou 1
5. + Vysokoškolské učebnice, resp. metodistické
texty 1 2
6. + Vedecké monografie 1 2
7. + Vedecké práce v domácich časopisoch a
zborníkoch 15 40
8. + a z toho zahraničných 5 10
9. Prehľadové práce, heslá v slovníkoch a i. 5 10
10. Recenzie Indiv. Indiv.
11. Umelecké práce (aj literárne) Indiv. Indiv.
12. Redakčné a zostavovateľské práce, editorstvo
vedeckých publikácií 2 5
13. + Expertízna a posudzovateľská činnosť
(monografii, ved., dokt. a habil. prác) 5 10
14. Odborné a umelecké preklady (aj literárne) Individ. Individ.
15. + Ohlasy prác v domácej odbornej literatúre 20 40
16. + a z toho v zahraničnej odbornej literatúre 5 10
Vedecká výchova17. Vedenie doktorandov, resp. členstvo v odbornej
komisii 3
18.
Iné vedeckovýchovné aktivity (prednášková
aktivita v rámci dokt. štúdia, vedenieposlucháčov v rámci ŠVOUČ a i.)
áno áno


Vedecká výchova
19. + Vedecké prednášky na zahraničných
konferenciách 3 7
20. + Vedecké prednášky na domácich konferenciách 10 20
21. Prednáškové pobyty v zahraničí 2 4
22. Členstvo v zahr. a domácich redakčných radách
ved. časopisov a zborníkov áno
23. Členstvo v komisiách pre udeľovanie ved. a
ved. - pedag. hodností áno
24. Členstvo v organizačných výboroch vedeckých
konferencií áno áno
25. + Vedecká (vedecko-akademická) hodnosť CSc.
- (PhD.) áno áno
26. + CSc. (PhD.) habilitovaný docent áno áno
27. + Ukončené vedeckovýskumné úlohy - KFGA,
VEGA áno áno
28. Ukončené vedeckovýskumné úlohy v rámci
medzinár. grantových agentúr áno áno


Prílohy



Príloha č. I. cca 4 cm
Katolícka Univerzita v Ružomberku 16b.

Teologická fakulta v Košiciach


14b.
cca 7 cm

Predmanželská príprava 16b.

Obálka


12b.Ján Novák
cca 14 cm

Košice 2007 12b.

cca 4 cm


cca 4 cm

Príloha č. II.

16b.

Katolícka Univerzita v Ružomberku

Titulná strana
Záverečnej práce

 

Teologická fakulta v Košiciach
Katedra pastorálnej teológie

14b.

cca 7 cm

12b.

 

cca 7 cm

16b.

 

Predmanželská príprava

12b.

Bakalárska práca

12b.


Ján Novák

12b.

 

cca 14 cm

Školiteľ: doc. ThDr. Ján Liška, CSc.

12b. Košice 2007
cca 4 cm



Príloha č. III.


Abstrakt

NOVÁK, Ján: Predmanželská príprava: Základné prvky zodpovednej
premanželskej výchovy podľa apoštolskej exhotrácie Jána Pavla

II. Familiaris consortio. (Bakalárska práca). Katolícka univerzita v
Ružomberku. Teologická fakulta v Košiciach; Katedra pastorálnej teológie.
Školiteľ: doc. ThDr. Ján Liška, CSc. Stupeň odbornej kvalifikácie: Magister
teológie. Košice : 2005.
Táto práca ponúka štruktúru predmanželskej prípravy tak vzdialenej, ktorá sa
vykonáva v kruhu rodiny už od výchovy dieťaťa rodičmi, cez spoznávaním
rodinného života v pubertálnom veku mladého človeka, ako aj blízkej
prípravy na manželský život v podobe predmanželských náuk, vedených
kňazom, psychológom, manželským párom a lekárom pod zorným uhlom
apoštolskej exhortácie Ján Pavla II. Familiaris consortio.

Kľúčové slová: manželstvo, predmanželská príprava, rodina, výchova, Ján
Pavol II., Familiaris consortio.


Príloha č. IV.


Čestné prehlásenie

Dolu podpísaný Ján Novák, narodený 29.januára 1980 v Prešove, týmto
čestne prehlasujem, že som magisterskú prácu s názvom:

Predmanželská príprava
vypracoval sám a že pramene a literatúru, ktorú som pri jej tvorbe použil,
som uviedol v bibliografii tejto práce
Ďalej prehlasujem, že jadro práce obsahuje xxx znakov.

v Košiciach, 27.3.2006 podpis


Príloha č. V.

Príklad vyváženého obsahu

Obsah ..........................................................................................................
4
Zoznam použitých skratiek....................................................................................
6
Úvod.......................................................................................................................
7
1 Stvorenie ako dielo Boha ..................................................................................
9


1.1 Vysvetlenie pojmov ...................................................................................
9


1.1.1 Bará.....................................................................................................
9


1.1.2 Koncept stvorenia v súčasnosti ........................................................10


1.1.3 Stvorenie alebo večný svet, stvorenie a evolúcia.............................11


1.2 Biblia o stvorení.......................................................................................14


1.2.1 Význam textov o stvorení v Biblii.....................................................14


1.2.2 Prvotný element alebo stvorenie z „ničoho“ ...................................16


1.2.3 Cirkev o stvorení „ex nihil”.............................................................18


1.3 Stvoriteľ a stvorenie.................................................................................19


1.3.1 Boh Stvoriteľ.....................................................................................19


1.3.2 Boh vo stvorení - jeho imanencia a transcendencia.......................22


1.3.3 Poznanie Boha ako Stvoriteľa .........................................................24


1.4 Čas a zavŕšenie stvorenia.........................................................................25


1.4.1 Svet v čase, dejiny spásy...................................................................26


1.4.2 Sabat stvorenia ..................................................................................28


1.4.3 Koniec sveta a zavŕšenie stvorenia. ..................................................28


1.5 Zhrnutie...................................................................................................30
2 Kristus ako Mediátor stvorenia......................................................................31


2.1 Kristus a stvorenie v Novom Zákone.......................................................31



Príloha č. VI.

Použité skratky

CIC - Kódex kanonického práva
DV - Dog. konštitúcia Dei Verbum
Jn - Evanjelium podľa sv Jána
KKC - Katechizmus katolíckej Cirkvi
Sk - Skutky apoštolské


Príloha č. VII.
Úvod
Má obsahovať:


-motív písania tejto témy,
-stanovený cieľ,
-rozdelenie práce,
-použité metódy
-a základné pramene.
Štruktúra jadra práce:

-časti
-kapitoly
-podkapitoly
Záver:

-splnenie cieľov daných v úvode
-prínos práce - možnosť uplatnenia v praxi
-zmienka o metodologických úskaliach
- odporúčania a návrhy pre ďalší empirický a teoretický
výskum


Príloha č. VIII.


Bibliografia

Pramene

Sväté písmo, 1995. Trnava : SSV 2002.

Katechizmus Katolíckej Cirkvi, 1997. Trnava : SSV 1998.

Kódex kanonického práva, 1982. Trnava : SSV 1995.

DRUHÝ VAT. KONCIL.: Dei Verbum, 1965. In: prekl. POLČIN, S.: Dokumenty II.
vatikánskeho koncilu I. Rím : SÚSCM 1968.

DRUHÝ VAT. KONCIL.: Lumen gentium, 1964. In: Dokumenty II. vatikánskeho koncilu

I. Trnava : SSV 1969.
JÁN PAVOL II.: Aetatis Novae, 1992. Trnava : SSV 1995.
POSVÄTNÁ KONGREGÁCIA PRE KATOLÍCKU VÝCHOVU: Základný poriadok pre
formovanie kňazov. 1985. Trnava : SSV 2000.

Použitá literatúra (podľa abecedného zoznamu v poradí monografie,

články a elektronická forma):

BARTH, K.: List Římanúm. In: KUSCHEL, K. (edit.): Teologie 20. století, Praha :
Vyšehrad, 1995.

TRESMONTANT, C.: Základy teológie. Praha : Barrister&Principal, 1995.

NOVÁK, J.: Radosť. In: Verbum, roč. 2 (1998), č.1.

BRDIČKA B., Vplyv technológií na rozvoj lidského myšlení. In: http://alfa.pedf.cuni.cz/
svi/vydavatelstvi/ucitel/ konfcz.html (20. 05. 2007).


Príloha č. IX. cca 4 cm

16b.


Katolícka Univerzita v Ružomberku

14b.

Ročníková práca


Teologická fakulta v Košiciach12b. Katedra Sociálnej práce

16b. Predmanželská príprava

12b.

Ročníková práca

12b.


Študijný odbor: Sociálna práca

12b.

cca 7 cm


Titulná strana

 

Ján Novák

cca 14 cm

Forma štúdia externá

Ročník: prvý


cca 7 cm


12b. Košice 2005
cca 4 cm


Príloha č. X.


Príklad vyváženého obsahu
Obsah ..........................................................................................................
4
Zoznam použitých skratiek....................................................................................
6
Úvod.......................................................................................................................
7
1 Stvorenie ako dielo Boha ..................................................................................
9


1.1 Vysvetlenie pojmov ...................................................................................
9


1.1.1 Bará.....................................................................................................
9


1.1.2 Koncept stvorenia v súčasnosti ........................................................10


1.1.3 Stvorenie alebo večný svet, stvorenie a evolúcia.............................11


1.2 Biblia o stvorení.......................................................................................14


1.2.1 Význam textov o stvorení v Biblii.....................................................14


1.2.2 Prvotný element alebo stvorenie z „ničoho“ ...................................16


1.2.3 Cirkev o stvorení „ex nihil” .............................................................18


1.3 Stvoriteľ a stvorenie.................................................................................19


1.3.1 Boh Stvoriteľ.....................................................................................19


1.3.2 Boh vo stvorení - jeho imanencia a transcendencia.......................22


1.3.3 Poznanie Boha ako Stvoriteľa .........................................................24


1.4 Čas a zavŕšenie stvorenia.........................................................................25


1.4.1 Svet v čase, dejiny spásy...................................................................26


1.4.2 Sabat stvorenia ..................................................................................28


1.4.3 Koniec sveta a zavŕšenie stvorenia. ..................................................28


1.5 Zhrnutie...................................................................................................30
2 Kristus ako Mediátor stvorenia......................................................................31


2.1 Kristus a stvorenie v Novom Zákone.......................................................31



Príloha č. XI.

Použité skratky

CIC - Kódex kanonického práva
DV - Dog. konštitúcia Dei Verbum
Jn - Evanjelium podľa sv Jána
KKC - Katechizmus katolíckej Cirkvi
Sk - Skutky apoštolské


Príloha č. XII.


Úvod

Má obsahovať:

-motív písania tejto témy,
-stanovený cieľ,
-rozdelenie práce,
-použité metódy
-a základné pramene.
Štruktúra jadra práce:

-časti
-kapitoly
-podkapitoly
-zhrnutie častí
Záver:

-splnenie cieľov daných v úvode
-prínos práce - možnosť uplatnenia v praxi
-zmienka o metodologických úskaliach
- odporúčania a návrhy pre ďalší empirický a teoretický výskum

Príloha č. XIII.

Bibliografia

Pramene

Sväté písmo, 1995. Trnava : SSV 2002.

Katechizmus Katolíckej Cirkvi, 1997. Trnava : SSV 1998.

Kódex kanonického práva, 1982. Trnava : SSV 1995.

DRUHÝ VAT. KONCIL.: Dei Verbum, 1965. In: prekl. POLČIN, S.: Dokumenty II.
vatikánskeho koncilu I. Rím : SÚSCM 1968.

DRUHÝ VAT. KONCIL.: Lumen gentium, 1964. In: Dokumenty II. vatikánskeho koncilu

I. Trnava : SSV 1969.
JÁN PAVOL II.: Aetatis Novae, 1992. Trnava : SSV 1995.
POSVÄTNÁ KONGREGÁCIA PRE KATOLÍCKU VÝCHOVU: Základný poriadok pre
formovanie kňazov. 1985. Trnava : SSV 2000.

Použitá literatúra (podľa abecedného zoznamu v poradí monografie,

články a elektronická forma):

BARTH, K.: List Římanúm. In: KUSCHEL, K. (edit.): Teologie 20. století, Praha :
Vyšehrad, 1995.

TRESMONTANT, C.: Základy teológie. Praha : Barrister&Principal, 1995.

NOVÁK, J.: Radosť. In: Verbum, roč. 2 (1998), č.1.

BRDIČKA B., Vplyv technológií na rozvoj lidského myšlení. In: http://alfa.pedf.cuni.cz/
svi/vydavatelstvi/ucitel/ konfcz.html (20. 05. 2007).


Obsah


1 Písanie práce...............................................................................................
4


1.1 Charakter písomnej práce....................................................................
4
1.2 Prípravná fáza......................................................................................
4
1.3 Formálna stránka prípravy a úpravy písomnej práce ..........................
6
1.3.1 Znaky, písmo, jazyk......................................................................
7
1.3.2 Papier ..........................................................................................
7
1.3.3 Okraje..........................................................................................
7
1.3.4 Normalizovaná strana .................................................................
7
1.3.5 Formát a rozsah práce.................................................................
8
1.3.6 Riadkovanie, veľkosť písma a odsadzovanie...............................
8
1.3.7 Číslovanie častí, odstavcov, pododstavcov..................................
8
1.3.8 Číslovanie strán...........................................................................
9
2 Hlavné časti práce....................................................................................10


2.1 Predná časť........................................................................................11
2.1.2 Obal ........................................................................................... 11
2.1.3 Titulný list .................................................................................. 11
2.1.3 Errata.........................................................................................12
2.1.4 Abstrakt......................................................................................12
2.1.5 Čestné vyhlásenie a školské dielo..............................................13
2.1.6 Obsah.........................................................................................13
2.1.7 Zoznam skratiek a symbolov......................................................13
2.2 Jadro práce - hlavný text ...................................................................13
2.2.1 Úvod...........................................................................................14
2.2.2 Metódy používané pri písaní práce ...........................................14
2.2.3 Jadro - hlavný text práce...........................................................16
2.2.4 Záver..........................................................................................18
2.2.5 Bibliografia................................................................................18
2.2.6 Prílohy.......................................................................................18
2.2.7 Citáty .........................................................................................19
2.2.8 Parafrázy...................................................................................21
2.2.9 Spojené citácie............................................................................22
2.2.10 Archívy.....................................................................................22
2.2.11 Naratívne pramene...................................................................22
3 Druhy písomných prác............................................................................23


3.1 Seminárne a ročníkové práce ............................................................23
3.1.1 Seminárna práca........................................................................23
3.1.2 Ročníková práca........................................................................23

3.2 Záverečné písomné práce..................................................................24


3.2.1 Bakalárska práca.......................................................................24


3.2.2 Diplomová práca.......................................................................24


3.2.3 Rigorózna práca........................................................................24


3.2.4 Dizertačná práca.......................................................................25


3.3 Vedecko-pedagogické tituly..............................................................25


3.3.1 Habilitačná práca......................................................................25


3.3.2 Inauguračné konanie.................................................................26


3.4 Kritéria na habilitačné a inauguračné konanie..................................27


Prílohy...........................................................................................................29



 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Zatím nebyl vložen žádný komentář
 

 

 

Z DALŠÍCH WEBŮ

REKLAMA