Jdi na obsah Jdi na menu
 


Doplnkový materiál k základom práva - Tvorba práva a pramene práva 2. časť

8. 11. 2009

Tvorba práva a pramene práva 2. časť

Nesú rôzne názvy: štatúty, smernice, pokyny, metodické pokyny. Neobsahujú všeobecne záväzné právne predpisy a preto nepatria do sústavy prameňov práva SR. 

 

8.Organizačné akty orgánov záujmovej samosprávy

     Sú to najmä štatúty a iné organizačné akty. Štatút je organizačným aktom verejnoprávnych združení záujmovej samosprávy. Jeho vnútorná záväznosť pramení zo zákona, ktorý určuje spôsob jeho uznania štátom. Štatút musí byť v súlade s ústavou, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi.

 

C: Precedens a sudcovská tvorba práva (judge–made-law)

     V anglo-americkom právnom systéme je dôležitým prameňom práva, právo tvorené súdmi (jml). Ide o rozhodnutia súdov a orgánov štátnej správy, o individuálne právne akty a nie o normatívne právne akty.

     Precedens ako prameň anglo-amerického práva je rozhodnutím súdu alebo orgánu štátnej správy, ktorý nadobudol všeobecnú záväznosť. Právne normy, ktoré obsahuje, zaväzujú nielen súdy a iné štátne orgány, ale aj všetky fyzické a právnické osoby. Záväznou časťou právneho precedensu je ratio decidendi. Časť právneho predpisu, ktorej záväznosť je relatívna, sa nazýva obiter dictum.

     V kontinentálnom systéme práva nie sú súdne rozhodnutia všeobecne právne záväzné pre budúce rozhodnutia súdov a subjekty práva v obdobných prípadoch. Fakticky sa však súdy pri rozhodovaní spravujú výsledkami rozhodovacej činnosti najmä najvyšších súdov, t.j. judikátmi, judikatúrou najvyšších súdov. Súdy akoby dotvárali právo a vypĺňali jeho medzery. Judikáty však nie sú prameňmi práva de iure, ale iba de facto. Môžeme teda hovoriť o sudcovskej tvorbe práva.

 

D: Právna obyčaj

     PO nie sú prameňmi slovenského práva. Aby sme akúkoľvek obyčaj odôvodnene považovali za právne záväznú, musí spĺňať určité náležitosti. Vyžaduje sa najmä:

a)       dlhodobé a skutočné zachovávanie určitou pospolitosťou

b)       určitosť obsahu práv a povinností, ktoré stanovuje

c)       všeobecné presvedčenie pospolitosti o jej záväznosti

     Opakom obyčajového práva je tzv. zákonné právo, ktoré je výsledkom normotvornej činnosti štátu. Je vyjadrené v zákonoch a v iných všeobecne záväzných právnych predpisoch. Zákonné právo je určitejšie, prístupnejšie a demokratickejšie. Do právnych systémov vnieslo podstatné reformy vrátane princípu právnej slobody, rovnosti pred zákonom  a ideu kontrolu moci.

 

E:Právna náuka

     PN predstavuje neformálny prameň práva, ktorý má právnu relevanciu zväčša len v anglo-americkom systéme.  PN nie je prameňom slovenského práva.

 

Štádiá legislatívneho procesu

 

     Forma práva má v širšom zmysle tak procesnú, ako aj rezultatívnu stránku. Stanovený postup navrhovania, prerokovávania, prijímania a zverejňovania zákonov a všeobecne záväzných právnych predpisov sa nazýva legislatívny proces. Ten sa člení na niekoľko štádií:

a)       podanie návrhu na vydanie normatívneho právneho aktu (legislatívna iniciatíva)

b)       prerokovanie návrhu

c)       hlasovania (rozhodovanie) o návrhu

d)       podpísanie (signácia) schváleného návrhu

e)       vyhlásenie (publikácia) normatívneho právneho aktu

 

1. Legislatívna iniciatíva

     Zákonodarná iniciatíva je špecifický druh legislatívnej iniciatívy. Vedie k vydávaniu zákonov, ktoré sú okrem ústavy a ústavných zákonov najvýznamnejším druhom normatívnych právnych aktov. Návrh zákona môže u nás podať:

a)       výbory NRSR

b)       poslanci

c)       vláda

     V prípade vládneho zákona sa vypracovaný návrh zasiela na pripomienkové konanie jednotlivým štátnym orgánom a inštitúciám. Návrh spoločne s pripomienkami potom prerokuje legislatívna rada vlády. Tá zaujíma stanovisko aj k návrhom na vydanie zákona, ktoré podávajú poslanci alebo výbory parlamentu.

     NRSR ako jediný ústavodarný a zákonný orgán SR zasadá stále. Právu zákonodarnej iniciatívy zodpovedá povinnosť parlamentu prerokovať predložený návrh. Právo zákonodarnej iniciatívy sa môže uplatniť aj prostredníctvom návrhu referenda, ak o petíciu požiada aspoň 350 000 občanov, alebo ak sa na tom uznesie parlament. Legislatívna iniciatíva na vydanie nariadenia vlády nie je právne upravená. Právo podávať návrhy na vydanie nariadenia vlády prislúcha všetkým členom vlády.

     Legislatívna iniciatívy nie je výslovne upravená ani pri vydávaní vyhlášok a výnosov. Tieto všeobecne záväzné právne predpisy vznikajú na základe zákonov, čiže je právnou povinnosťou ministerstiev a iných orgánov štátnej správy vykonať zákony v súlade so splnomocňujúcimi ustanoveniami.

 

2. Prerokovanie návrhu

     Druhé štádium legislatívneho procesu spočíva v prerokovaní návrhu normatívneho právneho aktu príslušným štátnym orgánom, ktorý má právomoc tvorby práva. Návrh zákona predkladá Národnej rade Slovenskej republiky predkladateľ.

     V prípade návrhu zákona prerokuje výbor parlamentu najskôr návrh zásad zákona, po jeho schválení navrhovateľ predloží na prerokovanie do pléna parlamentu paragrafové znenie návrhu zákona. Na žiadosť navrhovateľa zákona sa môže výnimočne upustiť od prerokovania zásad zákona, najmä ak ide o jednoduchú alebo naliehavú právnu úpravu. Zásady zákona obsahujú podstatné body pripravovaného návrhu zákona. Zásady zákona prerokuje vždy ústavnoprávny výbor parlamentu a  prípadne aj iné výbory. Na prerokovanie veci vo výbore výbor spravidla určí spravodajcu. Jeho úlohou je podať výboru správu o návrhu zákona. Určený spravodajca podá NRSR správu o prerokovaní návrhu a odôvodní navrhované zmeny.

 

3. Hlasovanie (rozhodovanie) o návrhu

     Rokovanie parlamentu sa končí hlasovaním o návrhu. Ústava a zákony štátu ustanovujú podmienky, kedy je parlament schopný uznášať sa a aká väčšina sa vyžaduje na platné uznesenie o predloženom návrhu. NRSR je schopná uznášať sa, ak je prítomná najmenej nadpolovičná väčšina všetkých jej poslancov. Potrebný počet poslancov prítomných pri hlasovaní sa nazýva kvórum (quorum).

     Na platné uznesenie parlamentu je spravidla potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Na prijatie ústavných zákonov sa vyžaduje súhlas aspoň 3/5 (kvalifikovanej) väčšiny všetkých poslancov.

     V prípade dvojkomorového parlamentu ustanovuje ústava štátu režim hlasovania tak v poslaneckej snemovni, ako aj v senáte. Súčasťou tohto režimu je povinnosť senátu (poslaneckej snemovni) uzniesť sa o návrhu zákona prijatého poslaneckou snemovňou (senátom) v stanovenej lehote. Ak však senát zamietol ¾ väčšinou všetkých jeho členov návrh zákona prijatý v poslaneckej snemovni, nadobudol návrh formu zákona len v prípade, ak poslanecká snemovňa potvrdila svoje pôvodné uznesenie 3/5 väčšinou všetkých svojich členov.

     Pri rozhodovaní o vydaní nariadenia je vláda uznášať sa, ak je prítomná nadpolovičná väčšina jej členov. Vyhlášky, opatrenia a výnosy vydávajú ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy, na čele ktorých je monokratický orgán (minister).

 

4. Podpísanie (signácia) schváleného návrhu

     Podpísanie zákona plní nielen formálno-procesné, ale aj kontrolné funkcie, ktoré sa môžu týkať tak obsahu odhlasovaného návrhu zákona, ako aj procedúry jeho prijatia. Zákony podpisuje nielen predstaviteľ zákonodarnej moci (predseda parlamentu), ale tiež a najmä predstaviteľ alebo predstavitelia exekutívy, osobitne hlava štátu a predseda vlády, prípadne rezortný minister.

     Signáciou vyslovuje exekutíva súhlas jednak s obsahom prijatého zákona a jednak s formou (procedúrou) jeho prijatia. Právo odoprieť súhlas s obsahom zákona sa nazýva právo veta. Poznáme suspenzívne a absolútne veto. Ak hlava štátu, využívajúc právo absolútneho veta, odmietne signovať zákon, zvyčajne nie je možné sa už touto otázkou v parlamente zaoberať v príslušnom volebnom období. Návrh zákona tým prepadol. Veto vždy smeruje proti obsahu zákona a nie proti nedostatkom jeho formy.

     Prezident má právo vrátiť ústavný zákon alebo zákon parlamentu s pripomienkami v lehote do 15 dní po ich schválení. V prípade jeho opätovného schválenia musí byť takýto zákon vyhlásený. Prezident republiky vráti s pripomienkami zákon aj vtedy a vždy, ak ho o to požiada vláda.

     Pri vydávaní aktov sa má dbať o to, aby všeobecne záväzné právne predpisy boli v Z.z. uverejňované najneskôr do 15 dní od odovzdania autorizovaného textu.

5. Vyhlásenie normatívneho právneho aktu a medzinárodnej zmluvy v Zbierke zákonov

     Všeobecne záväzné normatívne právne akty s univerzálnou pôsobnosťou sa uverejňujú v Zbierke zákonov Slovenskej republiky. Slovenská republika si zriadila oficiálnu zbierku zákonom o Zbierke zákonov Slovenskej republiky dňa 16.12.1992 a tento zákon nadobudol účinnosť 1.1.1993. Zbierka zákonov tvorí súbor jej čiastok postupne vydávaných v priebehu kalendárneho roka.

     Existujú rôzne citácie zo Z.z. Pri skrátenej citácii sa uvádza druh právneho predpisu, jeho poradové číslo a rok vydania v zbierke a názov skratky zbierky. Pri úplnej citácii sa uvádza druh predpisu, názov subjektu tvorby práva, číslo predpisu a ročník zbierky, ako aj jej druh a názov predpisu.

     Vydávanie Z.z. patrí do pôsobnosti Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky. Publikačná norma stanovuje, že pri jej vydávaní sa dbá o to, aby všeobecne záväzné právne predpisy boli v nej uverejnené najneskôr do 15 dní od odovzdania autorizovaného textu na uverejnenie. V Z.z. sa uverejňujú:

a)       ústava, ústavné zákony a ostatné zákony NRSR vrátane výsledkov referenda a úplného znenia zákonov

b)       nariadenia vlády SR

c)       vyhlášky, opatrenia a výnosy ministerstiev a ústredných orgánov štátnej správy

d)       medzinárodné zmluvy ratifikované prezidentom, ako aj zmluvy týkajúce sa právneho postavenia fyzických a právnických osôb alebo ich oprávnených záujmov

     V Z.z sa uverejňujú aj niektoré uznesenia NRSR, o ktorých rozhodla, že sa majú uverejniť, rozhodnutia prezidenta o rozpustení parlamentu, o vyhlásení referenda, o udelení amnestie a o vyhlásení vojnového alebo výnimočného stavu. Tiež sa v nej vyhlasujú rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o nesúlade medzi právnymi predpismi.

     Normatívne právne akty nadobúdajú platnosť dňom ich uverejnenia (vyhlásenia) v Z.z. a účinnosť pätnástym dňom po ich uverejnení, prípadne v iný deň, ktorý je osobitne ustanovený v záverečnom ustanovení príslušného normatívneho aktu. Všetky normatívne právne akty s univerzálnou pôsobnosťou sa vyhlasujú uverejnením ich úplného znenia okrem výnosov.

     Vyhlasovanie všeobecne záväzných právnych predpisov sa v SR uskutočňuje dvoma formami:

a)       uverejnením platného znenia ústavy, ústavných zákonov, zákonov, nariadení vlády a vyhlášok i opatrení ministerstiev a ostatných ústredných  orgánov štátnej správy

b)       uverejnením oznámenia ministerstva alebo iného príslušného orgánu štátnej správy o vydaní výnosu.

     Medzinárodné zmluvy, ktorými je SR viazaná, sa vyhlasujú v Z.z., ak ide o:

a)       zmluvy ratifikované prezidentom

b)       iné zmluvy, ak obsahujú úpravu týkajúcu sa právneho postavenia fyzických a právnických osôb alebo ich oprávnených záujmov

     V Z.z. sa oznamuje aj vypovedanie medzinárodných zmlúv. Vyhlasovanie medzinárodných zmlúv, podobne ako vyhlasovanie všeobecne záväzných právnych predpisov, sa uskutočňuje dvoma formami:

a)       uverejnením oznámenia Ministerstva zahraničných vecí SR o uzavretí zmluvy, obsahujúce aj úplné znenie, a údaje dôležité na jej vykonanie

b)       uverejnením oznámenia Ministerstva zahraničných vecí SR o uzavretí zmluvy a údaj o tom, kde možno do nej nazrieť.

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Zatím nebyl vložen žádný komentář
 

 

 

Z DALŠÍCH WEBŮ

REKLAMA